Z histórie „KIKAPY“

Miesto v katastrálnom území obce Tulčík, s miestnym názvom „Kikapa“, sa nachádza v horskom sedle medzi Kapušianskym hradným vrchom (504 m) a vrchom Stráž (740 m), medzi obcami Fintice a Tulčík. Názov Kikapa, v preklade z maďarčiny Kamenná kapura (Kamenná brána), má pravdepodobne súvislosť s vytesanou časťou cesty do kamenného brala v spomínanom sedle smerom od Fintíc. V dávnej minulosti tadiaľ viedla stará obchodná cesta. Prvá písomná zmienka o tejto skutočnosti pochádza z roku 1326. Mala tiež názov Sekčovská cesta alebo Krajinská cesta, ktorá viedla z Potisia do Poľska (z Uhorska do Haliče) a smerovala z Fintických svahov na Kikapu, pokračovala údolím Sekčova cez intravilán dediny Toltszék (dnešný Tulčík) popod Demjatské kopce medzi výbežkami Čergovského pohoria a Nízkych Beskýd na sever.

Z histórie vieme, že na území dnešného Tulčíka na tejto starej obchodnej ceste bola od 13. storočia zriadená mýtnica. Mýto bolo vyberané od kupcov a mešťanov kráľovskými mýtnikmi pre uhorských kráľov na drevenom moste ponad rieku Sekčov.

V neskoršom období naši predkovia využívali túto cestu, tzv. „pešu dražku“ ako najkratšiu cestu pre peších a pre konské povozy na jarmok do Prešova.

V sedle rástli stáročné stromy, hlavne duby. Na jednom z nich visel v minulosti liatinový obraz s náboženskou tematikou, ktorý znázorňuje Ježiša v Getsemanskej záhrade. Obraz váži 68 kg. Pri ňom sa pútnici zastavovali, modlili sa a oddychovali. Obraz zaslali Tulčíčanom tulčícki vysťahovalci z Ameriky. Po odumretí stromu bol obraz premiestnený do Tulčíckeho kostola, kde bol osadený nad vchodom do sakristie až do roku 1933. Vtedy z iniciatívy členov Slovenskej ligy bol obraz znova premiestnený na Kikapu, kde bol zabudovaný do novej kapličky a dňa 5.6.1933 bola posvätená „Kaplička na Kikape“ so zabudovaným obrazom.

Slovenská liga bola založená slovenskými vysťahovalcami dňa 30.5.1907 v Clevelande v Amerike. Vytvorila jeden z mostov medzi Slovenskom a Spojenými štátmi americkými. Spolupracovala aj s českými organizáciami v USA, čoho výsledkom bola aj Clevelandská dohoda v r.1915 a Pittsburgská dohoda v r.1918, čím vo výraznej miere prispela k založeniu a vzniku demokratickej Československej republiky. Bojovala po celý čas za národné práva Slovákov, o udržanie slovenského povedomia krajanov na americkom kontinente. Práve ona zorganizovala zbierku na národné ciele, z ktorej financie boli použité aj na vybudovanie kaplnky na Kikape.

Na Kikape sa v minulosti nepravidelne uskutočňovali stretnutia veriacich z obce Tulčík, ale aj z Fintíc a iných okolitých obcí. Pripomínali si tak aj život našich predkov, ktorí tade prechádzali cez horský hrebeň do Prešova a tu, na najvyššom bode prechodu oddychovali. Vdp. Juraj Macák z Kapušian slúžil na tomto mieste nepravidelne sväté omše. Poľovnícke združenie Sekčov so sídlom v Tulčíku, niekoľko nadšencov z obce Tulčík a Obecný úrad Tulčík v snahe obnoviť tieto stretnutia, zvýrazniť význam uvedeného miesta a zanechať historický odkaz ďalším generáciám, od roku 1993 nepravidelne a od roku 1997 pravidelne v prvú júnovú sobotu organizuje púť na Kikapu.

V nasledujúcich rokoch sa postupne pridali k uvedeným organizátorom ďalšie organizácie a jednotlivci, ktorí dobrovoľne prispievali k zdarnému priebehu podujatia či už brigádnicky, materiálne alebo finančne a to: Pozemkové spoločenstvo Kikapa v Tulčíku, Pozemkové spoločenstvo Urbár – Tulčík, Poľnohospodárske družstvo Sekčov v Tulčíku, Dobrovoľný hasičský zbor obce Tulčík, Klub turistov Čakaň, Spolok hubárov v Tulčíku, Spevácky zbor sv. Šimona a Júdu, Súbor lesničiarov a samozrejme aj správcovia rímsko-katolíckej farnosti v Tulčíku.